Kliešte ochrana ľudí a domácich zvierat

FacebooktwitterpinterestlinkedinmailFacebooktwitterpinterestlinkedinmailby feather

Kliešte sú prenášačmi mnohích onemocnení, hlavne vírusových a preto by sme mali venovať preventívnej ochrane dostatočnú pozornosť. Nachádzajú sa nielen na lúkach a lesoch, ale už i v metských parkoch. Ohrozené sú často deti aj domáce zvieratá. Pri domácich zvieratách je možnosť sekundárnej nákazy kedy sa napríklad možno nakaziť mliekom kozy, ktorá bola infikovaná kliešťom a podobne.

Na ochranu sú mnohé prípravky s rôznou účinnosťou, časom pôsobenia i škodlivosťou vzhľadom na zdravie a prírodné prostredie. Preto volíme radšej prírodné metódy ochrany a vyhýbame sa tým chemickým vzhľadom na nebezpečnosť účinných látok, ktoré obsahujú. Chemické látky väčšinou vydržia pôsobiť dlhšie sú účinnejšie a preto nevyžadujú takú častú aplikáciu. Prírodné sú menej účinné a ich aplikáciu musíme častejšie opakovať, odmenou nám však je ich bezpečnosť a zdravotná nezávadnosť.

Vývoj kliešťa
vyvoj kliesta

Z prírodných produktov na ochranu pred kliešťmi je rozmarín, ktorý ich svojou arómou odpudzuje. Na prípravu potrebujeme 1 vrecko rozmarínu z potravín 0,7-1 liter vody, podľa veľkosti rozprašovača a 1 lyžicu bieleho vínneho octu. Do hrnca nalejeme vodu a necháme zovrieť. Odstavme, vsypeme rozmarín a necháme lúhovať. Rozmarín necháme vo vode, až kým odvar nevychladne. Potom scedíme a pridáme 1 lyžicu bieleho vínneho octu. Tekutinu prelejeme do rozprašovača a uchovávame v chladničke. Pred každým výletom do zamorenej lokality nasprejujeme obuv a odev minimálne do výšky trávy, prípadne aj rukávy. Keďže je produkt neškodný môžeme si nasprejovať i telo, napr. ruky po ramená a votrieť do pokožky.

Spôsoby vyberania klišťov sú rôzne, pričom sa snažíme vyhýbať potieraniu, či pokvapkaniu olejom, kedy sa kliešť zažne dusiť a vyvrhne do rany obsah svojich vnútorností. Takýmto spôsobom si zväčša iba zvýšime riziko nákazy. Volíme preto metódy mechanické, ako napr. karta na vyberanie klišťov, alebo vatová tyčinka. Kliešťa potrieme liehom aspoň 60% a po chvíľke ho podoberieme kartou, alebo vykýveme vatovou tyčinkou.kartaako vybrat kartou kliesta

Úspešne vybratého kliešťje najlepšie spáliť. Miesto poštípania vydezinfikujeme jódom, jódovou tinktúrou, alebo iným dezinfekčným prostriedkom. Ak nás ranka, alebo jej okolie na druhý deň začne svrbieť, dezinfekciu zopakujeme.

Diskusia na túto tému prebehla i v našej skupine vidlak na facebooku: Ochrana zvierat proti kliešťom

Komplexne spracovaný materiál o kliešťoch ich výskyte na Slovensku a reprodukčnom kolobehu: Klieš ť e a nástrahy s nimi spojené … (Parazitologický ústav SAV Košice RNDr. Bronislava Víchová RNDr. Eva Bullová)

FacebooktwitterpinterestlinkedinmailFacebooktwitterpinterestlinkedinmailby feather

Andrea Metzl – chov prepelíc 2 časť

FacebooktwitterpinterestlinkedinmailFacebooktwitterpinterestlinkedinmailby feather

Chov prepelíc- 2 časť.

 

Prepelice ako som spomínala sú nesťahovavé, tým pádom sú schopné naše zimy dobre prečkať. Ale  je potrebné  mať na zreteli pár opatrení. Napr. ako vyriešiť v zime vodu v napájačkách. Existujú ohrievače pod napájačky. Na to je ale potrebné mať zavedenú elektrinu k voliére.  Čo je „výhodou“ tohto obdobia, že dni su krátke, takže s troškou námahy to zvládneme.

Hneď  ráno pri kŕmení ja dávam našim prepeličkám do napájačky horúcu vodu.  Na obed tak isto vymieňam  zamrznutú  vodu za horúcu. Keď sa zotmie vezmem perličkám napájačku.  Pár dí či skôr nocí sme mali mínusové teploty cez viac ako 10 stupňov. Preto som im  trošku „zaizolovala“ búdu, takým spôsobom, že som nechala visieť staré deky vpredu  pred dvierkami. Kŕmila som len raz denne, to bolo postačujúce. Prepelice prijímajú potravu len počas denného svetla. Dni sú krátke a to čo dostali do krmítka nestihli pozobať. Ako sa dni predlžujú  prijímajú aj potravu dlhší čas a  preto druhý raz dostávajú do krmítka okolo štvrtej  hodiny poobede. Okolo apríla sa dostávajú do prvého pŕchnutia. Čo sa  samozrejme  odzrkadlí aj na znáške. Ale keď  sa po zime dostávajú do znášky tak je tento fakt nebadateľný,  akurát sa oneskorí  začiatok znášky. Ďalšie pŕchnutie je v októbri-novembri ale to  znáška po sezóne pomaly ustáva.

Prepeličie vajíčka majú relatívne tenkú škrupinku,  ale silnú podškrupinkovú  blanku. Preto  klasické naklepnutie vajíčka ako sa to robí pri slepačích vajíčkach, väčšinou skončí kompletným rozpučením celého vajíčka.

 pp

 Existujú na vajíčka špeciálne nožnice.

Treba ich nasadiť na tupú stranu vajíčka kde je vzduchová  bublina. Ak sa nasadí na špicatú časť tak sa väčšinou prereže aj žĺtko a potom sa napr.  volské  oko z takého vajíčka upiecť  už nedá. Alebo môžme použiť klasický ostrý kuchynský nôž. S troškou praxe sa dá používať aj tento spôsob.

FacebooktwitterpinterestlinkedinmailFacebooktwitterpinterestlinkedinmailby feather

Chov prepelíc ako ho popisuje Andrea Metzl

FacebooktwitterpinterestlinkedinmailFacebooktwitterpinterestlinkedinmailby feather

CHOV PREPELÍC

 

Prepeličky, ktoré sú v súčasnej dobe u nás chované, sú ešte aj dnes v Japonsku a Číne divo žijúce  prepelice. Je to iný druh ako európske divo žijúce prepelice. Medzičasom boli vyšľachtené 3 formy:

  • Ľahká nosivá línia- ma hmotnosť 110g-150g a bola vyšľachtená na vysokú znášku. V hobby chovoch myslím ani nie je chovaná.
  • Kombinovaná mäsovo znášková línia- veľmi dobra znáška a hmotnosť od 160g-200g.
  • Mäsová línia- ešte vždy veľmi dobra znáška porovnateľná s kombinovanou líniou a hmotnosť 300g-400g. Čo sa ale negatívne odráža relatívne vysoká spotreba krmiva prerátaná na znášku na výkrm. V prepočítaní vychádza kombinovaná línia z toho lepšie na spotrebu krmiva prepočítaná na produkciu vajec a jatočná hmotnosť.

Najčastejšie sú chované posledné dve línie kde aj tu myslím kombinovaná prevažuje.

Čo je dôležité pre úspešný a prirodzený chov, je poznať ich biológiu. Japonské prepelice (ďalej len prepelice) sú kŕdľové, veľmi plaché vtáky majúce v prírode veľa nepriateľov. Sú veľmi ľakavé prekvapivo vyletujú čo je únikový inštinkt pred dravcami a celkovo sa rýchlo dostávajú do paniky.  Sú nesťahovavé (dobre znášajú naše zimy a teda sú schopné žiť celoročne vonku) žijúce aj hniezdiace na zemi. Všetky ostatne druhy prepelíc žijú v pároch, ktoré sú však klasifikované ako okrasné. Japonské prepelice sú však klasifikované ako hospodárske zvieratá. Ak chceme kohútika (znášajú aj bez neho, potomstvo však samozrejme bez neho  nejde J ), tak je pomer  minimálne 4 sliepočky na 1 kohútika. Čo je zaujímavé kohúti sa nesprávajú ako slepačí kohút, kde je tento boss a má vlastný „hárem“. Prepeličí kohút môže byť niekedy „pod papučou“. Býva potom naháňaný cez celú plochu a dokonca klovaný do krvi, mám to vypozorované, z vlastnej skúsenosti- museli sme ho utratiť lebo ho kŕdeľ absolútne neprijal a vždy znovu a znovu ho klovali… a na samotke byt nemohol a v druhej maštaľke už kohút bol takže to tiež nešlo.

Rozoznať pohlavie podľa zovňajšku je možné len u divo sfarbených. Veľkosť ako jeden z rozlišovacích znakov je nepoužiteľný. Samček je síce o málinko menší ale keď je sliepočka menšia… no proste takto na to môžme zabudnúť. U divo sfarbených má sliepočka fŕkanie  alebo možno povedať bodky na hrdle a hrudi.

dd

Samček je viac do červena a nemá bodky na hrudi.

dd

Medzičasom bolo ale vyšľachtených množstvo farebných mutácií, kde  vyzerajú kohút a sliepka úplne rovnako. Jednou možnosťou je sadnúť si a čakať ktorý vtáčik bude kikiríkať. Potom vieme určite čo je kohút. Naši dvaja kohúti skoro nekikiríkajú lebo majú baby okolo seba. Ďalšou možnosťou je určiť pohlavie kloakovým testom. Ten ale neovládam prakticky. Teoreticky, keď sa u kohútika stlačí kloaka ukáže sa biela pena, ktorá týmto ukazuje na potentného sexuálne aktívneho samca. V zime ale dá sa povedať nefunguje. Vtedy nie sú kohúti sexuálne aktívni. Aspoň tí  čo sú držaní vonku. Akonáhle sa však otepli, a kohúti začínajú plniť svoju funkciu a obšťastňovať sliepočky, možno pozorovať tuto penu aj na truse. Tak možno potom aj očakávať potomstvo a vajíčka môžu isť do liahne. U prepelíc bol pud kvokania a sedenia na vajciach úplne vyselektovaný. Samozrejme existujú aj výnimky ale podmienky chovu musia byt absolútne prirodzené, veľa miesta, veľa možností sa schovať. Prepeličky dospievajú vo veku 7 týždňov, kedy sliepočky začínajú znášať a kohúti kikiríkať. Každá sliepočka ma vlastný vzor vajíčka. Tým sa dá pekne pozorovať, ktoré znášajú a ktoré nie. Pretože sú prepelice vveľmi náchylné na stres, hneď sa to všetko ukáže na znáške. Už len premiestnenie z jednej voliéry do druhej spôsobí pozastavenie znášky na niekoľko dní.

Ak chceme aby pekne znášali, mali by sme im vytvoriť aj vhodné podmienky. Čo je dôležité vedieť, tak prepelice nie sú sliepky a nedajú sa tak držať. Na noc sa nevracajú do kurína. Keby mali možnosť a voľné priestranstvo sú behom 10 minút preč.  Na krátke vzdialenosti veľmi dobre lietajú a aj relatívne vysoko. V prírode majú veľa nepriateľov, z čoho vychádza aj ich správanie. Cez deň potrebujú veľa možností sa schovať. Preto je pre nich svetlo síce dôležité, dôležité sú však aj tienisté a tmavé miesta a veľa možností na úkryt. Naopak na noc sa neschovávajú ale nocujú na otvorenom priestranstve aby mohli mat výhľad na potencionálnych dravcov. Vajíčka drvivá väčšina neznáša do hniezda ale doslova ich strácajú momentálne tam kde sa nachádzajú. Takže je vždy zaujímavé a úsmevné prehľadať celu plochu a nájsť všetky.

Proti môjmu presvedčeniu je prepeličky chovať v špeciálnych klietkach. Väčšinou sú kovové studené, otvorené a častokrát  je veľké množstvo zvierat napchatých v týchto klietkach. Ďalej popisovať toto nebudem. Ďalšou možnosťou, čo je na začiatok postačujúce a lacnejšie na stavbu sú „králikárne“. My sme zohnali s okienkami ale môžu byt kľudne z troch strán zavreté.  Naše sú o rozmeroch 80x130cm a vysoké 80cm, kde ich je  spolu 5 – 1:4.

j

jj

Hlboké by nemali byt viac ako  80cm, potom sa ťažko čistia a zberajú vajíčka. Pri našich si pomáhame drôtom aby sme vajíčka pritiahli. Akceptujú to lepšie a nepanikária tak ako keď sa tam človek natiahne. Dvere sú z volierového pletiva. Zajačie pletivo je nestabilné a otvory sú veľké a dostanú sa  cez to myši. Aj keď je potom tato králikáreň relatívne temná krmivo dávame ku dvierka pretože sa ľahšie vyberá. Podstielku majú hobliny. Na mieste kde stoji krmivo majú aj slamu, aby si prepeličky pri zobkaní a hrabaní všetky hobliny nenahádzali do kŕmitka. Samozrejme potrebujú denne čistú vodu, grit a piesok na popolnenie. Ja miešam piesok ešte s popolom ako to robila moja babka u sliepok. Tieto zajačníky keďže sú menšie môžeme mať celoročne vonku, kedy sa prepelice prispôsobia ročným obdobiam a na zimu znášku pozastavia. Začnú zase znášať ak sa teplota vyšplhá cez deň cez 12 stupňov a denne svetlo aspoň 10-11 hodín. Alebo zajačníky premiestnime  niekde, kde teoreticky  môžeme teplotu udržať konštantne celoročne nad 12 stupňov a aj dĺžku dna umele predlžíme žiarovkou na 12 hodín. Týmto sa dajú vajíčka zbierať celoročne. Pre mňa absolútne neprirodzene pripadá mi to ako veľkochov.

Ďalšou možnosťou a čo je ešte prirodzenejšie je postaviť im voliéru. Finančne je táto možnosť určite náročnejšia. Veľkú ju môžeme postaviť ako chceme ale aspoň 2m vysoká. Preto 2 m vysoká, lebo ako som spomínala prepelice sú dosť lákavé a keď vyštartujú a vyletia majú vcelku veľkú rýchlosť ktorá sa ale s výškou letu znižuje. Pri 2 m ak narazia do stropu, tak si neublížia. Voliéra by mala byť v podstate ako  králikáreň, len vo veľkom. Tri strany zavreté, strecha z nepriehľadného materiálu a predná časť volierové pletivo. Zospodu musí byt golierové pletivo aby sa nič neprehrabalo dnu a neohrozilo prepeličky.   Ako si takú voliéru chovateľ zariadi, prenechám na každého. Fantázii sa medze nekladú. Aj rozdielne podstielky sú možné niektorí dávajú aj mulč  z kôry,  kamienky, rastlinky (nejedovaté) len sa musí na to myslieť že dovnútra neprší keďže je zvrchu strecha tak treba polievať. Ak by niekto myslel postaviť búdky trošku vyvýšené treba na to myslieť že prepelice nepôjdu na  šikmé plochy ako rampy. Dá sa ich to naučiť pomocou múčnych červov za ktorými sa idú potrhať, len sa nesmie šmýkať. Pomôcť sa dá napr. prispinkovať zajačie pletivo. Čo aj funguje aby sa využil cely priestor voliéry môžu žiť spolu napr. s kanárikmi alebo andulkami. Dokonca sa trošku ušetrí na krmiveJ lebo dozobkajú to čo vo vrchnom poschodí vyhodili na zem. Ja som rozmýšľala na jedným párom holubov na výkrm. Čítala som ale že holuby produkujú priveľa trusu a preto sa to neodporúča..

Ale prepelice neznášajú len chutné vajíčka. Môj muž dokonca dokáže rozoznať chuť a tvrdí že chutia viac po divine. Ja som napr. zistila že ak pečiem a potrebujem vajíčko na potretie je lepšie zobrať 2 prepeličie, lebo mi nič neostáva ale naopak po slepačích mi vždy v hrnčeku niečo ostalo a je nepraktické potom to uchovávať v chladničke. Na jedno slepačie sa počíta  5 prepeličích. Na tvrdo sa vari 3 min od bodu varu. Čo sa nedá aspoň pre mňa je to nepraktické, tak ak niekde v recepte chcú oddeliť bielok od žĺtka.

ss

 My sme mali 20 kohútikov na výkrm. Dlhšie ale ako 8 týždňov sa neoplatí kŕmiť. Po takomto veku sotva viac priberajú na hmotnosti, akurát je medzi nimi stres a boje medzi kohútmi. Na výkrm sa odporúča ešte prikrmovať k  zmeske mak. Ja sa snažím byt nezávislá na výrobcoch krmív a preto si zmesku robím sama . Zo začiatku to vôbec nebolo jednoduché. Všade sa na internete píše že doma vyrobená nie je tak vyvážená a nedokáže sa docieliť ten stupeň bielkovín. Ten je relatívne vysoký. Aby prepelice niesli potrebujú 18%-20% bielkovín. Do jedného veľkého vedra si zmiešam 1600g kukuričného šrotu, 1400g zmesi pre kanáriky, 940g pšenice, 700g ovsených vločiek, 200g jačmeňa, 100g slnečnicové semienka. Toto všetko mám v jednom veľkom vedre. Z tohto si odoberám do menšej dózy spolu 860g. K tomuto si pridám 75g varených zemiakov, 50g minerálií a 30g oleja. Slnečnicový alebo ľanový. Ľanový si kupujem vo veľkom  a pridávam aj koňom do krmiva a používam ho ako prídavok do kŕmenia pre psy. Olej slúži aj na prilepenie minerálií na obilie. V lete sem tam pridám nastrúhanú mrkvu, zelené alebo 2-3 do týždňa múčne červy. Hovorí sa že veľa týchto nie, lebo znižujú znášku. Neviem či to sedí. Ja im také sem tam doprajem.

Ďalej popísané informácie nemám vyskúšané ale budem sa nimi držať keď budem v chove tak ďaleko. Hovorí sa, že aby prepelice začali znášať potrebujú viac živočíšnych bielkovín, napr. viac múčnych červov. S umelým odchovom prepelíc nemám skúsenosti. Môžem len podať ďalej čo som čítala. Ako podstielku malým jedno dňovým kuriatkam žiadny piesok (musia byt napr. na kuchynskej rolke) lebo spôsobuje upchatie hrvoľa, malé kuriatka ho zobkajú a môžu uhynúť hladom. Aj malým kuriatkam pridať do zmesky mak, aby to rozpoznali ako krmivo. Zmeskou pre malé prepeličie kuriatka som sa ešte nezaoberala lebo som doteraz také nepotrebovala.

Prepelice sú malé zábavné vtáčiky, ktoré môžu byt pre niekoho ťažké na chov ale ja pri nich určite ostanem.

Veľa chovateľských úspechov nielen s prepeličkami ale aj s inou „háveďou“.

Andrea Metzl

FacebooktwitterpinterestlinkedinmailFacebooktwitterpinterestlinkedinmailby feather

stránka je nádstavbou facebookovej skupiny vidlak.sk